Zábrdí/Bratislava
8. februára (TASR) - Najznámejším prevádzačom cez hranice totalitného
Československa do západného Nemecka je historikmi dodnes označovaný
Josef Hasil. Štátna bezpečnosť (ŠtB) mu pre jeho nepolapiteľnosť dala
legendárnu prezývku "Kráľ Šumavy". Vo štvrtok 8. februára uplynie od jeho narodenia 100 rokov.
Cez hranice sa mu podarilo previesť stovky ľudí túžiacich po slobode.
Raz ho predsa len chytili. Dostal deväť rokov, no po roku sa mu podarilo
uniknúť. Okrem prirodzenej šikovnosti za to vďačil najmä vynikajúcemu
sluchu a nízkemu vzrastu, takže bol pre stráže pomerne nenápadný. Pri
úteku tak využíval svoje danosti rovnako ako pri prevádzaní ľudí na
Západ.
Josef Hasil sa narodil 8. februára 1924 v obci Zábrdí pri Prachaticiach
do chudobnej rodiny ako siedme z ôsmich detí. Otec rodinu opustil, keď
mal malý Josef päť rokov. Skromné pomery, v ktorých vyrastal, sa
prejavili aj na jeho povahe. Podľa pamätníkov išlo o veľmi skromného
človeka s veľkým srdcom.
Počas druhej svetovej vojny ho protektorátny režim nasadil na nútené
práce do Bavorska. Ušiel a dal sa k partizánom. Keď sa skončila vojna,
nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a stal sa pohraničníkom na
nemeckej a sčasti rakúskej hranici. Po komunistickom puči vo februári
1948 začal pomáhať ľuďom s útekom na Západ. Nesúhlasil s prevratom a
následne ho pobúrila aj záhadná marcová smrť ministra zahraničných vecí
Jana Masaryka.
Na základe udania odsúdil Hasila 2. februára 1949 neslávne známy sudca
Karel Vaš na deväť rokov väzenia. Najprv ho väznili na Boroch a neskôr v
Českom Jiřetíne, odkiaľ ho spolu s ostatnými väzňami vozili pracovať do
uhoľných baní pri Moste. So spoluväzňom sa mu po približne roku za
mrežami podarilo ujsť rovno pred očami ozbrojeného dozorcu krátko po
vyfáraní z bane.
Po prechode bavorských hraníc nadviazal s bratom Bohumilom spoluprácu s
americkou spravodajskou službou CIC, predchodkyňou CIA. Stal sa tzv.
agentom – chodcom. V tom čase sa naplno rozvinula jeho kariéra
legendárneho prevádzača. Okrem bežných rodín pomáhal uniknúť za hranice
aj viacerým politikom, ktorí sa znepáčili režimu.
Napriek tomu, že jeho nikdy nechytili, brat Bohumil, ktorý mu pri
prevádzačstve pomáhal, také šťastie nemal. V septembri 1950 ho pri
jednej z akcií zastrelili.
Po vzniku železnej opony musel "Kráľ Šumavy" z Československa
zmiznúť. Cez hranicu prevádzal ľudí do roku 1953. O rok neskôr emigroval
do Spojených štátov, kde sa oženil s Eliškou Pokornou. Až do smrti žil v
Chicagu. V Čechách bol naposledy v roku 1993. Kvôli podlomenému zdraviu
by už ďalšiu cestu podľa vlastných slov nezvládol.
V USA prešiel viacerými povolaniami, pracoval napríklad ako kreslič v
automobilke General Motors. Aktívne pôsobil aj v českých spolkoch a
farnostiach.
Josef Hasil zomrel 15. novembra 2019 ako 95-ročný. V roku 2001 ho
prezident Václav Havel vyznamenal medailou Za hrdinstvo a o 22 rokov
neskôr mu bol udelený štatút účastníka odboja a odporu proti komunizmu
in memoriam.
Na základe jeho životného príbehu vznikol už v roku 1959 v duchu
vtedajšej doby film Kráľ Šumavy. Podľa Hasila je však snímka plná
nezmyslov.
V roku 2000 dokončila režisérka a scenáristka Kristína Vlachová, ktorá
sa venovala životu Josefa Hasila dlhých 30 rokov, dokumentárny film
Správa o Kráľovi Šumavy. O 22 rokov neskôr vznikol televízny seriál Kráľ
Šumavy: Fantóm temného kraja režiséra Davida Ondříčka.
O šumavskom hrdinovi vzniklo aj viacero literárnych diel. V roku 2012
vyšiel napríklad historický román Návrat kráľa Šumavy od Davida Jana
Žáka, ktorý sa dočkal aj komiksovej podoby.
0